jaha: AKTUALNE ex(ó tempore!)

Sedím, ako vždy, na svojom extemporovom balkóne. Pozorujem svet okolo. Ale, akosi, nič nevidím. Teda, obyčajnými očami. Lebo zavretými i otvorenými, ale nie obyčajnými, vidím veľmi, veľmi mnoho.

Čo vidím poslednú dobu? To, čo ľudia, ktorí kedysi boli sami sebou nevidia, alebo nechcú vidieť. Alebo vidím to, čo nevidia, iba ja? Nenápadne padne nie. Napísal som, kedysi, v jednej svojej básni. A tu to naozaj padlo. A nenápadne. A nikomu to nevadí? A veselo, bývalí hrdinovia, píšu a píšu a píšu. Už sa na hrdinov ani len nehrajú. Pokorne sklonili hrebienok, rýchlo sa prispôsobili.

Nevadí im, že nenápadne, ale jasne účelovo zrazu, pritom, samozrejme včas, bolo zrušené blogové miesto pre literárne príspevky – „Ze šuplíku“. Je určite náhoda, že práve v tej dobe sa interný redaktor začal prezentovať so svojim „blogorománom“ ?

Nezdá sa vám to trápne a smutné, že Aktualne.cz nenechalo priestor pre literárnu tvorbu, len aby vyčistilo priestor pre svojho redaktora? Nevedeli, či neboli schopní ináč presadiť svojho spisovateľa, iba odstavením obyčajných prispievateľov?

Mne áno, mnohým, asi väčšine, ako vidno, nie. Nech už úroveň príspevkov rôznych pisateľov uverejňujúcich v sekcii „Ze šuplíku“ bola taková, alebo maková, bolo to slobodné vyjadrovanie, variant, možnosť... Ľudia si mohli vybrať, porovnať si, možno vidieť a čítať i niečo, čo v ponuke doteraz nebolo. Teraz si môžu vybrať – z jednej ponuky. Mne by bolo po takom „vyčistení“ priestoru niečo uverejňovať samému, internému, trápne.

Niekomu to nie je. A dokonca sa poniektorí, so zrazeným hrebienkom, prispôsobili tomu „nenápadnému“ nie, ani si len nevšimli, že bývalý blog „Ze šuplíku“ už nenájdu ani medzi „dlhodobo neaktivnými“ a veselo sa zapojili svojimi reakciami, bez akéhokoľvek protestu proti zrušeniu, do takto pripravenej hry.